Najmä na bulharskú kultúru a osobitne poéziu je zameraný ôsmy ročník európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Cap á l´Est (Cesta na východ), ktorý bude od utorka do soboty v Banskej Štiavnici. Už tradične sa však na ňom stretnú umelci z viacerých európskych krajín. Z druhov umenia bude aj tento rok dominovať poézia, a to hlavne vo forme autorských alebo scénických čítaní, často viacjazyčných. Na festivale očakávajú zhruba 20 básnikov zo Slovenska, Bulharska, Francúzska a ďalších európskych krajín. V programe sú však aj hudobné koncerty, besedy či filmové predstavenia. Organizátori nezabudli ani na detské publikum, pre ktoré tento rok po prvý raz pripravili aj krátku výučbu francúzskeho jazyka formou hry a čítanie bulharských rozprávok.

Ako informovala hovorkyňa festivalu Veronika Čillagová, témou bulharskej kultúry a cyrilometodskej tradície chce Cap á l´Est poukázať na duchovnú blízkosť Slovenska a Bulharska ako slovanských a kresťanských krajín. Hneď po slávnostnom otvorení festivalu v utorok večer na banskoštiavnickom Námestí svätej Trojice preto zaznejú v Kostole svätej Kataríny v inscenovanom čítaní verše Proglasu - prvého literárneho diela v spisovnej staroslovienčine. Medzi programové vrcholy festivalu patrí aj scénické čítanie z básnického diela Laca Novomeského Vila Tereza vo štvrtok večer na nádvorí Starého zámku či koncert kórejskej klavírnej virtuózky Mi Young Lee v piatok večer v Kostole svätej Kataríny. Cap á l´Est uzavrie v sobotu večer na Starom zámku koncert Tajomná moc bulharského hlasu, v ktorom vystúpi významná bulharská umelkyňa Valia Balkanska.

Organizátorom festivalu Cap á l´Est je občianske združenie Capalest. Tento ročník podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, mesto Banská Štiavnica a Banskobystrický samosprávny kraj.

Zdroj:SITA

Pri rieke Ondava v obci Sedliská v okrese Vranov nad Topľou sa v nedeľu 22. augusta stretnú remeselníci z regiónu, ktorí prijali pozvanie na Slávnosti remesiel pod hradom Čičva. Tradičné podujatie, ktoré tu organizujú okolo sviatku svätej Anny koncom júla, museli pre prudké dažde presunúť na neskorší termín. O zábavu sa postarajú hudobné a dramatické súbory z regiónu, hlavným ťahúňom dobrej nálady by mal byť prešovský folklórny súbor Rozmarija.

Pod hradom vyrastie ulička remesiel, kde si svoje pracovné nástroje rozložia kováči, košikári, pernikári, rezbári, hrnčiari, čipkári a v tomto regióne nemôže chýbať ani výrobca kraslíc. Ako uviedla pre agentúru SITA Anna Gdovinová, riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou, pri výbere remesiel ostávajú pri tradíciách, hoci sa v posledných rokoch tlačia do popredia aj výrobcovia modernejších produktov. Aj do Sedlísk príde z Hlinného remeselníčka, ktorá vyrába dekoratívne predmety z papiera a obrúskov. Kováč z Kamennej Poruby bude ponúkať umelecké aj praktické výrobky.

Obec Sedliská má dlhoročnú partnerskú spoluprácu s maďarskou obcou Repašská Huta, odkiaľ na Slávnosti remesiel vždy chodievali zástupcovia ich remeselníkov. Najväčší záujem bol o ukážky pálenia dreveného uhlia a hasenia vápna. Z finančných dôvodov sa tieto družobné výmeny v posledných rokoch obmedzili na minimum. Maďari neprídu do Sedlísk ani tento rok. Organizátormi podujatia je obec Sedliská a Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou.

Zdroj:SITA

Napriek peknému počasiu bolo v Tatranskom národnom parku počas minulotýždňového spočítania menej turistov ako vlani. Po turistických chodníkoch prešlo menej návštevníkov najmä z Poľska a Českej republiky. Potvrdilo to spočítanie turistov vo vysokohorskom prostredí, ktoré zorganizovali Štátne lesy Tatranského národného parku v spolupráci so Správou TANAP. „Z celkového počtu približne 17 000 turistov suverénne prevládali Slováci. Nezvyklo málo bolo Čechov a kým v minulých rokoch Poliaci tvorili až 20 percent z celkovej návštevnosti, tento rok počtom sotva presiahli desaťpercentnú hranicu,“ zhodnotil výsledky námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP Marián Šturcel. Počas minuloročného spočítania bolo vo vysokohorskom prostredí vyše 21 000 turistov.

Najnavštevovanejšou lokalitou Tatranského národného parku je Hrebienok s priľahlými dolinami. K Rainerovej chate prišlo viac ako 3 400 turistov. Väčšina z nich sa vyviezla lanovkou. Z približne 3 000 turistov na Skalnatom plese len asi tristo prišlo pešo. V porovnaní s vlaňajškom málo vyznávačov vysokohorskej turistiky bolo aj na Kriváni - 402, a na vrchole Rysov - 770 turistov, čo môže súvisieť aj s rekonštrukciou Chaty pod Rysmi. V Roháčskej doline v Západných Tatrách bolo okolo 1 100 turistov. Výrazne tu v porovnaní s minulými rokmi chýbali návštevníci z Poľska. Do liptovských dolín TANAP prišla necelá tisícka turistov.

V rovnaký deň sledovali Štátne lesy TANAP aj návštevnosť turistických chodníkov v Pieninskom národnom parku. Podľa Šturcela v deň spočítania prešlo po turistickom chodníku v Prielome Dunajca takmer 2 350 turistov, z toho asi 700 pešo a zvyšok na bicykli. Po vode sa splavilo takmer 6 000 ľudí, väčšinou Poliaci.

Štátne lesy TANAP evidujú návštevnosť v národnom parku od roku 1972. Dôvodom každoročného spočítavania turistov vo vysokohorskom prostredí je zisťovanie nielen zmien v počtoch návštevnosti, ale aj v zaťaženosti jednotlivých lokalít. „Takto získané údaje využívame najmä pri plánovaní údržby turistickej a informačnej siete. Slúžia nám napríklad aj na usmerňovanie zvýšeného dozoru v teréne,“ uviedol Šturcel. Najvyšší počet návštevníkov vysokohorského prostredia za posledných desať rokov zaznamenali vlani. V jeden deň prišlo do Tatier viac ako 21 000 návštevníkov. Najviac, približne 6 000 ľudí, bolo na Hrebienku. Tradične veľa turistov býva aj na Kriváni, Solisku, pri Popradskom plese, na Skalnatom plese, na chate pri Zelenom plese, v Tichej doline na Oraviciach, v Roháčskej doline a v Žiarskej doline. Vlaňajším prekvapením bolo v deň spočítania viac ako 1 300 turistov na vrchole Rysov.

Zdroj:SITA

Madunice sa počas pätnásteho ročníka Cibuľových slávností, ktoré sa uskutočnia 20. až 22. augusta, pokúsia o ďalší slovenský rekord. Ako informovala Mária Hergezelová z obecného úradu, tentoraz vytvoria cibuľové zoo. „Viazaním bielej, žltej a červenej cibule vytvoríme rôzne zvieratá – medveďa, leva, nosorožca, žirafu či trojrozmerného slona,“ priblížila. Na každý obrazec bude potrebných približne 500 kusov cibule. Madunice už majú na konte viacero slovenských rekordov, dokonca jeden Guinessov rekord za najdlhší cibuľový veniec s dĺžkou 163 metrov. V minulosti tiež vytvorili z cibule billboard či maxicibuľu, pozostávajúcu z viac ako 10-tisíc kusov cibule.

Počas troch dní návštevníkov čaká pestrý program. Pripravené sú koncerty, alegorický sprievod, cibuľový parkúr, maľovanie na tvár, tvorivé dielne, nafukovadlá či futbalový zápas starých pánov. Program podujatia je zverejnený na internetovej stránke obce. Cibuľové slávnosti vznikli z recesie v čase, keď miestne družstvo oslavovalo 25. výročie pestovania cibule. Sú to zároveň oslavy výročia obce, ktorými sa chcú odlíšiť od ostatných.

Zdroj:SITA

V polovici septembra sa v Trenčíne uskutoční 16. ročník festivalu divadla jedného herca Sám na javisku. Medzinárodný festival organizuje miestne združenie Kolomaž. Tento rok v Trenčíne odohrajú desať predstavení v podaní umelcov z USA, Anglicka, Kosova, Bulharska, Česka a a Slovenska. Festival potrvá od 16. do 19. septembra v priestoroch Klubu Lúč v bývalom kine Hviezda.

“V ponuke sú najrôznejšie pohľady na divadlo jedného herca. Od klasických monodrám, cez alternatívne divadlo až po v súčasnosti populárne one-man show,” uviedol riaditeľ festivalu Kamil Bystrický. Festival otvorí predstavenie tanečníčky a performerky Petry Fornayovej (Júl), v piatok bude pokračovať Radimom Schwabom (Misterio Buffo), Petrom Vaněkom z divadla Spitfire Comapany (Unicorn). Vystúpi aj víťaz viacerých festivalov divadla jedného herca, kosovský herec Mentor Zymberaj (Herec v krabici) a spisovateľ, performer Márius Kopcsay a trenčiansky Dj Ananas.

V sobotu program festivalu otvorí Američan Alexander Komlosi (Obed s van Goghom), život slávnej šansoniérky predstaví Kristína Tóthová (Edith Piaf) a divadelnú bodku plnú ľúbezných pesničiek predvedie bulharský herec Stefan Ryadkof. Záverečný deň festivalu zaháji Princ Bajaja, v podaní Petroleny Dušovej. Anglicko bude zastupovať John Lang (Prístroj Dr. Darklinga), v Trenčíne sa predstaví aj herec Divadla Kontra Peter Čižmár (Sv. Mikuláš).

Zdroj:SITA

Klasicistický kaštieľ je dominantou malej obce Dolná Krupá vzdialenej od Trnavy asi 10 kilometrov. Jeho výstavba a história je spojená s rodinami Brunsvikovcov a Chotekovcov. Kaštieľ však po odchode poslednej grófky Márie Henriety Chotekovej po 2. svetovej vojne vyrabovali. Zriadil sa tu ústav na liečenie tuberkulóznych chorôb a v 60. rokoch ústav pre duševne chorých pacientov. Koncom 70. a počas 80. rokov 20. storočia sa v kaštieli, vtedajšom Domove slovenských skladateľov, stretávali hudobní umelci. V okolí kaštieľa sa nachádza rozsiahly 17-hektárový park, v ktorom rastie aj unikátny 150-ročný sekvojovec mamutí vysoký vyše 45 metrov.

Svoj pamätník so stálou expozíciou má pri kaštieli autor európskej hymny - Ludwig van Beethoven. Svetoznámy skladateľ mal veľmi blízky vzťah k Brunsvikovcom, najmä k neteriam vlastníka Krupanského panstva Jozefa Brunsvika - k Júlii Guiccardi a Terézii a Jozefíne Brunsvikovým. Jednej z nich, pravdepodobne Jozefíne, adresoval tzv. list nesmrteľnej milej, jeden z najslávnejších milostných listov. Júlii zase dedikoval dnes svetoznámu Sonátu mesačného svitu, ktorú podľa informácií pokračovateľov rodu Brunsvik - Chotek skladateľ skomponoval člnkujúc sa na jazere v parku kaštieľa.

Dolnú Krupú preslávila svojím rozáriom začiatkom 20. storočia Mária Henrieta Choteková, posledná grófka, ktorá zostala v obci. Pri kaštieli vybudovala najväčšie rozárium na Slovensku a v strednej Európe. Výsledkami jej pestovateľského úsilia sa už síce nemôžeme kochať, Slovenské národné múzeum sa však snaží o návrat k slávnej tradícii.

V samotnom kaštieli, ktorý je dnes sídlom SNM - Hudobného múzea si návštevníci môžu pozrieť výstavu, ktorá upozorňuje na ženy z rodu Brunsvik - Chotek. Výstava v Henrietinej komnate prezentuje deväť novoobjavených kresieb kontesy Henriety Brunsvikovej z rokov 1800 až 1801 s jej podpisom. Tvorbu 13 -14-ročnej dcéry Jozefa Brunsvika, starej matky Márie Henriety Chotekovej mohol obdivovať aj Beethoven.

Počiatky hudobného múzejníctva na Slovensku siahajú do 50. rokov 20. storočia, kedy sa Juraj Šimko-Juhás usiloval o zriadenie Slovenského hudobného múzea v Dolnej Krupej. V tom čase získal mimoriadne cenný materiál - archívne fondy a aj hudobné nástroje, z viacerých šľachtických sídiel. Stali sa základom zbierok múzea, ktoré bolo od roku 1965 ako Hudobné oddelenie súčasťou Historického ústavu SNM a až roku 1991 sa osamostatnilo. Celý areál niekdajšieho panstva, vrátane budovy kaštieľa a historického parku prevzalo múzeum do správy až v roku 2003. Ďalšie informácie možno nájsť na webstránke http://www.snm.sk.

Zdroj:SITA

Stretnutie s významnými ale i takmer zabudnutými postavami dávnych dôb prinesie nové podujatie na hrade Červený Kameň s názvom Tajomné tiene. Hrad týčiaci sa nad obcou Častá (okres Pezinok), v ktorom sídli jedna z 18 pobočiek Slovenského národného múzea, oživí počas dvoch augustových víkendov, 14. a 15. augusta a následne 21. a 22. augusta osobnosti z obrazov, ktoré vystavuje. Známe mená slovenskej a svetovej histórie a zavedú návštevníka do minulých storočí.

Divadelné stvárnenie priblíži hrdinské činy Mikuláša Pálffyho a sultána Süleymana, zoznámi s grófkou Eleonórou Kaunitz, ktorá sa pochváli, aké poklady ukrýva kunstkabinet jej manžela Rudolfa Pálffyho. O atmosfére sedemročnej vojny v Sliezsku porozpráva plukovník Ján Revický a najnovšiu francúzsku módu inšpirovanú egyptským umením predstavia cisár Napoleon Bonaparte s manželkou Jozefínou. Ako ďalej agentúru SITA informoval Michal Lukáč zo SNM, veľkou príležitosťou tiež bude stretnutie nielen s arcivojvodkyňou Máriou Teréziou a jej manželom Františkom Lotrinským, ale i s budúcim cisárom Jozefom, ktorý prezradí svoje reformátorské zámery v duchu osvietenstva. Okrem toho hrané prehliadky so scénkami priblížia aj neľahký životný údel Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželky Márie Kristíny a takisto poodhalia zákulisie bratislavského konkviktu na výchovu šľachtických dcér.

Scénické prehliadky sa na hrade Červený Kameň konajú každých tridsať minút od 12:00 a posledná sa začne o 17:00. Viac informácií možno nájsť na internetových adresách -http://www.hradcervenykamen.sk a http://www.snm.sk.

Zdroj:SITA

Väčšina turistických ciest a značiek v bratislavskom Lesoparku na Železnej studničke je po májovej veternej kalamite opäť sprístupnená verejnosti. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Vladimír Kutka. Obmedzenia platia len pre tie plochy či lokality, kde sa momentálne vykonáva spracovanie kalamitného dreva. V súčasnosti nie je podľa neho ešte spriechodnená lesná cesta z Ahoja na Brečtanovu ulicu a taktiež chodník od Slalomky nad Račou na Červený kríž. Podľa Kutku sa však na spracovaní veternej kalamity zo 17. mája tohto roka stále intenzívne pracuje. Doteraz sa podarilo spracovať 9 600 metrov kubických dreva, čo predstavuje približne polovicu z celkového kalamitného množstva. "Padlo dvojnásobok toho, čo sme predpokladali. Takže okolo 18- až 19-tisíc metrov kubických," povedal Kutka. Súvislejšie zasiahnuté územia predstavujú podľa Kutku dokopy 15 hektárov.

Mestské lesy boli zriadené v roku 1994 na správu mestského majetku - lesov. Jednou z činností organizácie je aj ťažba dreva. Táto situácia pre ňu teda prechod spôsobu ťažby z úmyselnej na spracovávanie kalamity.

Zdroj:SITA

Podpora domáceho cestovného ruchu je cieľom súťaže Tu som doma - tu dovolenkujem, ktorú vyhlasuje mesto Levice už druhé leto. Minulý ročník bol zameraný na turistické atrakcie v meste a blízkom okolí, tento rok na celý región Tekov. Zapojiť sa už môžu nielen Levičania, ale každý návštevník alebo obyvateľ regiónu.

Súťažný kupón si možno vziať v Levickej informačnej agentúre, v Kancelárii prvého kontaktu v Leviciach alebo stiahnuť z internetovej stránky mesta a jednotlivých zapojených subjektov. Súťažiaci potom musia navštíviť päť atrakcií, ktoré sú rozdelené do balíkov Šport a relax, Pamiatky, Podujatia a Adrenalín a zábava. Pri návšteve každej z nich získajú pečiatku do kupónu.

Navštíviť môžu krytý bazén na plavárni, Regeneračno-relaxačné centrum v Športovej hale v Leviciach, Santovku wellness, kúpalisko Margita - Ilona, Tekovské múzeum, Skalné obydlia Brhlovce, Vodný mlyn Bohunice, Ľudový dom v Rybníku, Skanzen v Tekovskom Hrádku, Levické hradné slávnosti, Pukanské remeselné trhy, Čilejkársky jarmok, Tekovské folklórne slávnosti, Paintball X-trem Levice, verejnú motokárovú dráhu v Dolnej Seči, Bowling alebo tenis, Penzión u Anny v Žemberovciach.

Do súťaže sa možno zapojiť ešte do konca augusta, žrebovanie víťazov bude 6. septembra. Pripravené sú ceny ako napríklad videokamera, fotoaparát, víkendový pobyt pre dve osoby v Santovka wellness, strieborné šperky či permanentky na kúpalisko.

Minulý rok boli podmienky súťaže tvrdšie, každý súťažiaci musel navštíviť osem vybraných atrakcií. Platných odovzdaných kupónov bolo 60, ľudí sa však zapojilo oveľa viac, nie všetci ale prešli všetkých osem atrakcií. Táto aktivita okrem iného pomohla zviditeľniť sa jazdeckému klubu, ktorý vznikol len v roku 2008 a vyššiu návštevnosť mala napríklad aj levická hvezdáreň.

Zdroj:SITA

V centre Prešova sa dnes začal tretí ročník Jarmoku na 49. rovnobežke. Remeselníci obsadili 35 stánkov, v ktorých ponúkajú tradičné výrobky z keramiky, kože, dreva, ponúkajú tu aj kulinárske špeciality. Dnešný jarmok sa začal netradične – meraním megakvetináča. Primátor Prešova Pavel Hagyari sa na vysokozdvižnej plošine nechal vydvihnúť k jeho vrcholcu a nameral výšku 4,9 metra. Kvetináč stojí pred konkatedrálou sv. Mikuláša, kde pred Vianocami má tradičné miesto vianočný stromček. Jeho výška nie je náhodná, pripomína 49. rovnobežku a bude tu stáť aj pri ďalších ročníkoch jarmoku s týmto číslom v názve.

V kaskádovitom kvetináči, ktorý má osem poschodí, je približne 250 kusov rastlín. Červené pelargónie a biele surfínie symbolizujú farby prešovského erbu. Na najvyššom poschodí kaskády sú nasadené begónie, aby na kvetináč bol pekný pohľad aj zhora – z veže kostola.

Ako uviedol pre agentúru SITA pracovník záhradníckeho centra spoločnosti SADEX Branislav Feriančík, ktorá sa stará o prešovskú mestskú zeleň, kvetináče najprv naplnili drenážou, kameňom a substrátom, potom nasadili letničky. Kvety sa budú musieť každý rok meniť, lebo cez zimu nevydržia. Kaskáda je pevne osadená a je stavaná na tlak 12 ton.

Na polievanie rastlín nebude potrebná vysokozdvižná plošina, voda ku kvetom sa dostane vďaka zavlažovaciemu systému s hadicou s dierkami. Do šiestich horných poschodí kaskády sa dostane vlaha tri až štyrikrát v týždni, podľa počasia. Dva spodné kvetináče sa budú polievať klasicky. Megakvetináč je súčasťou projektu Kvitnúce mesto.

Zdroj:SITA