Promenáda je plná atrakcií pre veľkých aj malých

Ako symbol projektu bola vybraná domáca liburnijska bohyňa Sentona – ochrankyňa cestovateľov. Bola uctievaná v oblasti Labinu a od Raše po Plomin, o čom svedčia rímske pamiatky z 1. a 2 storočia, ktoré sú vystavené v Národnom múzeu v Labine. Sentona je symbolom ochrany, krásy a plodnosti. Prostredníctvom príbehu o jej daroch si turisti budú môcť užiť nové pešie chodníky a promenády, ktoré budú prezentované na mape “Božských labinských chodníkov a promenád”. V labinských a rabacských reštauráciách bude možné ochutnať špeciálne “božské menu” zložené z miestnych pôvodných jedál, zatiaľ čo vo wellness centrách a kozmetických salónoch bude možné vyskúšať si kúru miestnymi bylinkami a esenciálnymi olejmi. Okrem originálnych labinských suvenírov a tzv. stolov so zdravými domácimi potravinami a zábavnými programami na tému labinské bohyne bude hosťom v hoteloch poskytovaná nová a zaujímavá dodatočná ponuka. Všetky produkty a služby v rámci tohto projektu budú niesť ochrannú značku Sentony.

Kvarnerské pláže sú také čisté, že si každý rok obhája Modrú vlajku

Cestovný ruch Labinu je spojená s neďalekým Rabacom, ktorý sa nachádza na východnom pobreží Istrie. Táto kedysi malá rybárska dedina sa premenila na známu turistickú destináciu. Vďaka početnými bielymi kamienkovými plážami, bujnej stredomorskej vegetácií a krištáľovo čistému a tyrkysovému moru sa nazýva “perlou Kvarneru”. Je ideálnym miestom pre rodinnú dovolenku v letných mesiacoch a na jar a na jeseň priťahuje početných starších návštevníkov a rekreantov, ktorým poskytuje nepreberné rekreačné možnosti. Pre hostí je oázou pokoja pre ducha i telo.
Rozvoj cestovného ruchu v Rabaci sa začal koncom 19. storočia. Za rok, kedy sa oficiálne začal rozvoj cestovného ruchu sa považuje rok 1889, kedy bol otvorený prvý hotel Albergo “Quarnero”.
Na kopci nad Rabacom sa nachádza stredoveký Labin. Jeho starý názov Albona sa prvýkrát uvádza v roku 285 po Kristovi. Je to miesto narodenia Matije Vlačića, reformátora a spolupracovníka Martina Luthera. Dnes je kultúrnym a administratívnym strediskom, v ktorom sa spája bohatstvo architektúry a kultúrnych a historických pamiatok s početnými umeleckými ateliérmi.
Turistické združenie Istrijskej župy www.istra.com
Turistické združenie mesta Labin www.rabac-labin.com

Izraelské veľvyslanectvo na Slovensku je partnerom Cirkul’artu.

Jazda kráľov je od vlani na zozname svetového nehmotného kulturného dedičstva UNESCO

Dedinka Vlčnov je ako jedna z mnohých na Morave, no predsa sa nájde niečo, čím je výnimočná. Región Slovácka v ktorom obec leží je perlou Moravy a vďaka krásnym krojom, vinárstvu a bohatstvu zvykov, obyčajov, piesní a hudbou je Vlčnov rajom pre umelcov a etnografov.
Ľudová slávnosť s dvestoročnou tradíciou Jazda kráľov je od minulého roka zapísaná  na zoznam UNESCO ako jedno z “majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva”. Kedysi sa jazdy konali v každej väčšej dedine, no dnes sa dodržiava už len na moravskom Slovácku a Hané.
Jazda kráľov vo Vlčnove je najpopulárnejšia a stala sa hviezdou festivalov folklórnych súborov v celých Čechách a tento rok sa uskutoční počas víkendu 25.-27.mája 2012.
Na tri dni sa môžete zaradiť do sprievodu, obdivovať krásne kroje, nechať sa vtiahnuť do atmosféry, spievať veselé ľudové pesničky naplno od pľúc, prejsť sa jarmokom medzi remeselníkmi, slovom stať sa na chvíľu pravým Vlčnovanom.

Starosta Vlčnova Jan Pijáček

V čele veľkého sprievodu prechádza dedinou kráľ na bielom koni prezlečený do starodávneho ženského odevu so zahalenou tvárou a bielou ružou v ústach.
Ako hovorí starosta obce, Jan Pijáček, “je to skvelá vec, kráľom je chlapec vo veku 10-12 rokov, môže sa ním stať len raz v živote a je to pamiatka na celý život”. Volia si ho sami chlapci a dospelí im do rozhodnutia nezasahujú. Na bohato ozdobených koňoch ho sprevádzajú mladíci, ktorí v danom roku dosiahnu 18 rokov. Byť súčasťou kráľovej družiny, tak môžu tiež len raz v živote. Členovia družiny cestou vyvolávajú staré verše na oslavu kráľa i žiadosti k jeho obdarovaniu.
Starosta pokračuje vo vysvetlení tradície, kde “podľa jednej z povestí, sa jazda kráľov vo Vlčnove koná na pamiatku víťazstva českého kráľa Jiřího z Poděbrad.” V jednej z bitiek česko-uhorskej vojny roku 1469 porazil v okolí Uhorského Hradišta svojho zaťa a uhorského kráľa Mateja Korvína. Aby si zachránil holý život, prezliekol sa do ženského odevu, tvár si zahalil stužkami a obklopený družinou sa vracal do svojho sídla v Trenčíne. No možno je jazda kráľov prastarým obradom, kedy mládenci dorástli do dospelosti a inicializačným rituálom sa zaradili do radov bojovníkov.

Múzeum ľudových páleníc je ukážkou ľudskej dôvtipnosti

“Keď už u nás budete, príďte sa pozrieť do múzea ľudových páleníc”, pozýva ďalej starosta Pijáček a smeje sa, pretože jeho meno síce naznačuje, ale on sám vylučuje.
K tradičnej ľudovej kultúre na Morave patrí domácka výroba páleniek. Od myšlienky k realizácii viedla dlhá cesta, keďže získať ilegálne destilačné prístroje bolo ťažké a skutočne sa to podarilo len v ojedinelých prípadoch. Čierne pálenie bolo a doteraz je pomerne častým javom, ale obavy z trestného postihu (do konca roku 2009, kedy došlo k zmene legislatívy a prehodnotenie trestného činu na priestupok) logicky bránili majiteľom k akémukoľvek zverejnenie a teda aj vystavovanie ich často veľmi zaujímavých podomácky vyrobených prístrojov.

Na čierne pálenie sa využívalo kadečo a aj destilačné prístroje boli rôznorodé

Na koniec prehliadky dobrá rada nad zlato

Bolo teda nutné spolupracovať s políciou, úradmi a súdmi na území niekoľkých pohraničných krajov a týmto spôsobom získavať do zbierky štátom zhabané nelegálne kompletné pálenice, destilačné prístroje či ich časti.
Múzeum ľudových páleníc vo Vlčnove bolo slávnostne otvorené 15. mája 2010. Podarilo sa zhromaždiť okolo troch desiatok kompletných destilačných prístrojov a množstvo ďalších potrieb súvisiacich s pálením – lavór, kotlíky, fľaše, demižóny, vinety. Minulosť podomácky vyrábanej pálenky dokresľujú textové panely, vydané drobné tlače, publikácie.
Bez ohľadu na múzeum, páliť sa stále bude a okolo pijatiky či pálenia bude veselo. A zo zvedavých turistov si bude uťahovať každý, predsa len, miestne tajomstvá patria domácim. Ak by ste nejakú pálenicu chceli nájsť “v provozu”, domáci sa zasmejú, že do najbližšej pálenice to majú na tri kroky. Keby ste chceli o pomoc požiadať priamo starostu, aj ten sa len usmeje, rozhliadne a ukáže na kostol. “Tam nie je!”
Zbierka sa bude rozširovať o exponáty, tak sa príďte pozrieť, možno máte čím prispieť, no nezabúdajte, že s ochutnávaním by ste to za žiadnych okolností nemali preháňať.  Ak vám bude chutiť, aj to je jeden z dôvodov prečo by ste sa mohli vrátiť na ďalšiu návštevu.
-JHB-