<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Voyage &#187; Odporúčame</title>
	<atom:link href="http://www.voyagemagazin.sk/category/odporucame/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://www.voyagemagazin.sk</link>
	<description>Exkluzívny slovenský dvojmesačník o možnostiach cestovania a štýle</description>
	<lastBuildDate>Tue, 27 Dec 2011 19:03:32 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.2.1</generator>
		<item>
		<title>Top 5 Najlepšie nudistické pláže Európy</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/11/top-5-najlepsie-nudisticke-plaze-europy/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/11/top-5-najlepsie-nudisticke-plaze-europy/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 11 Jul 2011 20:45:05 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Uncategorized @sk]]></category>
		<category><![CDATA[Basson Beach]]></category>
		<category><![CDATA[bikiny]]></category>
		<category><![CDATA[cestovanie]]></category>
		<category><![CDATA[cestovný ruch]]></category>
		<category><![CDATA[destinácia]]></category>
		<category><![CDATA[dovolenka]]></category>
		<category><![CDATA[Emilia Romagna]]></category>
		<category><![CDATA[Európa]]></category>
		<category><![CDATA[Francúzsko]]></category>
		<category><![CDATA[Grécko]]></category>
		<category><![CDATA[Ibiza]]></category>
		<category><![CDATA[letoviská]]></category>
		<category><![CDATA[Lisabon]]></category>
		<category><![CDATA[Meco Beach]]></category>
		<category><![CDATA[Mykonos]]></category>
		<category><![CDATA[nudizmus]]></category>
		<category><![CDATA[Paradise Beach]]></category>
		<category><![CDATA[piesočnatá pláž]]></category>
		<category><![CDATA[Playa d'en Bossa]]></category>
		<category><![CDATA[pláž]]></category>
		<category><![CDATA[pobrežie]]></category>
		<category><![CDATA[Portugalsko]]></category>
		<category><![CDATA[Saint Tropez]]></category>
		<category><![CDATA[Španielsko]]></category>
		<category><![CDATA[tabu]]></category>
		<category><![CDATA[Tahiti Beach]]></category>
		<category><![CDATA[Taliansko]]></category>
		<category><![CDATA[turisti]]></category>
		<category><![CDATA[zábava]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=5879</guid>
		<description><![CDATA[Slnko, voda, vzduch – to všetko k letu patrí a o zdravotných účinkoch slnečného kúpeľa je zbytočné diskutovať. Chceli by ste na ostro vyskúšať všetky nudistické pláže? Prekvapením je, že takmer polovica z nás Európanov by povedalo áno. Podľa výsledkov &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/11/top-5-najlepsie-nudisticke-plaze-europy/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Slnko, voda, vzduch – to všetko k letu patrí a o zdravotných účinkoch slnečného kúpeľa je zbytočné diskutovať. Chceli by ste na ostro vyskúšať všetky nudistické pláže? Prekvapením je, že takmer polovica z nás Európanov by povedalo áno. Podľa výsledkov portálu Booking advisor.com sa práve Európania odhaľujú najradšej.<br />
Zistite si, <strong>nahú pravdu</strong>, o európskych nudistických plážach a  nahliadnite trochu viac do týchto extravagantných miest. Vychutnajte si slnko naplno, zanechajte svoje zábrany a rozhodnite sa žiť nekonvenčne.</p>
<p><strong> </strong></p>
<div id="attachment_5880" class="wp-caption alignleft" style="width: 415px"><strong><strong><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/TahitiBeachStTropez.jpg"><img class="size-full wp-image-5880 " title="TahitiBeachStTropez" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/TahitiBeachStTropez.jpg" alt="" width="405" height="252" /></a></strong></strong><p class="wp-caption-text">Foto: www.gotravel24.com</p></div>
<p><strong>Tahiti Beach, Saint Tropez, Francúzsko</strong><br />
Známe pre svoje obrovské slnečné pláže, Saint Tropez je miesto pre voľnomyšlienkárskych turistov, ktorí sa rozhodli nechať obavy doma a preskúmať výstrednú stranu Francúzska. Či už ste pripravení odhaliť len hornú časť tela, alebo ste dosť hrdí ukázať všetko, toto je rozhodne to správne miesto, kde to môžete urobiť. Zbavte sa svojej plachosti a opálte si telo od hlavy až po päty bez jediného bieleho znaku. Pripravte sa byť svedkom inovatívnej dovolenky obklopení svojráznymi turistami z celého sveta.</p>
<p><strong> </strong></p>
<div id="attachment_5881" class="wp-caption alignleft" style="width: 442px"><strong><strong><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/ParadiseBeachMykonos.jpg"><img class="size-full wp-image-5881  " title="ParadiseBeachMykonos" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/ParadiseBeachMykonos.jpg" alt="" width="432" height="288" /></a></strong></strong><p class="wp-caption-text">Foto: www.sainthost.com</p></div>
<p><strong>Paradise Beach, Mykonos, Grécko</strong><br />
Pláž na jednom z najuznávanejších ostrovov v celom Grécku navštevujú turisti z rôznych kútov sveta. Prichádzajú za skúsenosťou z nahého opaľovania. Paradise Beach si určite zaslúži svoje meno odkedy kladie dôraz na definíciu nekonečnej zábavy. V početných krčmách a kluboch je ideálna dovolenka pre dobrodružné povahy, ktoré chcú zažiť nekonvenčné leto, užívať si hudbu, ochutnať adrenalín, vzdať sa oblečenia a získať opálenú pokožky na výstrednej gréckej pláži.</p>
<p><strong> </strong></p>
<div id="attachment_5882" class="wp-caption alignleft" style="width: 430px"><strong><strong><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/IbizaPlayaBossa.jpg"><img class="size-full wp-image-5882 " title="IbizaPlayaBossa" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/IbizaPlayaBossa.jpg" alt="" width="420" height="315" /></a></strong></strong><p class="wp-caption-text">Foto: www.ibiza-island.com</p></div>
<p><strong>Playa d&#8217;en Bossa, Ibiza, Španielsko</strong><br />
Playa d&#8217;en Bossa je jedou z najväčších ostrovných pláží pre naháčov v celej Európe. Uzavretá početnými 5 hviezdičkovými hotelmi, vynikajúcimi reštauráciami a zábavnými klubmi, táto úžasná široká pláž ponúka perfektné miesto na nezabudnuteľnú dovolenku. Vychutnajte si slnko, počúvajte hlasnú hudbu a pripravte sa na zážitok  so skutočným významom zábavy. Ibiza je rozhodne miesto s najnekonvenčnejšími nápadmi na trávenie dovolenky na celom európskom kontinente.</p>
<p><strong> </strong></p>
<div id="attachment_5883" class="wp-caption alignleft" style="width: 364px"><strong><strong><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/meco.jpg"><img class="size-full wp-image-5883" title="meco" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/meco.jpg" alt="" width="354" height="266" /></a></strong></strong><p class="wp-caption-text">Foto: www.golisbon.com</p></div>
<p><strong>Meco Beach, Lisabon, Portugalsko</strong><br />
Meco beach je pokladaná za Mekku nudistických európskych miest, s vlastnosťami najpôsobivejšej a najnavštevovanejšej letnej destinácie pre turistov z celého sveta. Krásne pobrežie je utesnené lesmi, rovnako ako nádhernými pieskami a výnimočnou atmosférou, kde turisti nadobudnú skúsenosti z avantgardnej strany Portugalska. Obklopená ničím, než neskutočnou prírodnou krajinou a nekonečnými vodami, je Meco pláž určite miestom, ktoré nesmiete vynechať, ak máte záujem a neprehnať výdavky priemerných letných prázdnin.</p>
<p><strong> </strong></p>
<div id="attachment_5884" class="wp-caption alignleft" style="width: 445px"><strong><strong><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/Bassona-Beach.jpg"><img class="size-full wp-image-5884 " title="Bassona-Beach" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/07/Bassona-Beach.jpg" alt="" width="435" height="298" /></a></strong></strong><p class="wp-caption-text">Foto: www.fiked.com</p></div>
<p><strong>Basson Beach, Emilia Romagna, Taliansko</strong><br />
Môže vás prekvapiť, že práve Taliansko má niektoré z najkrajších nudistických pláží v Európe, keďže ich náboženské presvedčenie je úplne odlišné. Napriek tomu nie je v Taliansku nudizmus tabu a niektorí Taliani sú sú celkom výstrední. Basson Pláž je vyše kilometra dlhá, s jemným bielym pieskom a príjemnými teplotami. Turisti z celého sveta sa prichádzajú na  toto miesto zabaviť. Či už ste pripravení vzdať sa bikín,  alebo nie, je to určite ideálne miesto pre odpočinkovú dovolenku.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/11/top-5-najlepsie-nudisticke-plaze-europy/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Rady pre cestu do Izraela</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/07/rady-pre-cestu-do-izraela/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/07/rady-pre-cestu-do-izraela/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 07 Jul 2011 10:07:19 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Ben Gurion]]></category>
		<category><![CDATA[cestovanie]]></category>
		<category><![CDATA[cestovné poistenie]]></category>
		<category><![CDATA[cestovný pas]]></category>
		<category><![CDATA[cestovný ruch]]></category>
		<category><![CDATA[destinácia]]></category>
		<category><![CDATA[dovolenka]]></category>
		<category><![CDATA[Izrael]]></category>
		<category><![CDATA[Letisko]]></category>
		<category><![CDATA[očkovanie]]></category>
		<category><![CDATA[pobyt]]></category>
		<category><![CDATA[poistenie]]></category>
		<category><![CDATA[Tel Aviv]]></category>
		<category><![CDATA[turizmus]]></category>
		<category><![CDATA[veľvyslanectvo]]></category>
		<category><![CDATA[vízum]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=5828</guid>
		<description><![CDATA[Izrael ročne navštívi okolo 17-tisíc Slovákov. Svätá zem láka historickými pamiatkami, pútnickými a svätými miestami, ale je aj ideálnym miestom na letnú dovolenku či individuálne cestovanie. Slovenskí občania nepotrebujú do Izraela turistické víza, na vstup je potrebný cestovný pas platný viac &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/07/rady-pre-cestu-do-izraela/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<div id="attachment_3395" class="wp-caption alignleft" style="width: 615px"><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/01/Múr-nárekov-v-Jeruzaleme.jpg"><img class="size-large wp-image-3395" title="Múr nárekov v Jeruzaleme" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/01/Múr-nárekov-v-Jeruzaleme-605x403.jpg" alt="" width="605" height="403" /></a><p class="wp-caption-text">Foto: Marek Horečný</p></div>
<p>Izrael ročne navštívi okolo 17-tisíc Slovákov. Svätá zem láka historickými pamiatkami, pútnickými a svätými miestami, ale je aj ideálnym miestom na letnú dovolenku či individuálne cestovanie.<br />
Slovenskí občania nepotrebujú do Izraela turistické víza, na vstup je potrebný cestovný pas platný viac ako šesť mesiacov. Na letisku pri prílete čaká na každého cestujúceho úradník pasovej kontroly, ktorý sa vás pýta na detaily vašej cesty do Izraela, miesto pobytu, destinácie, účel.<br />
Izrael rešpektuje pečiatky všetkých krajín v cestovnom pase. Ľudia, ktorí majú v pase pečiatky z arabských krajín, však musia kvôli bezpečnostným opatreniam počítať s dôkladnejšími kontrolami na letisku.<br />
Návštevník dostane pečiatku do pasu pri prílete do Izraela. Po vstupe do krajiny môžu slovenskí občania v krajine pobudnúť najviac tri mesiace.<br />
Časový posun medzi Slovenskom a Izraelom je + 1 hodina.<br />
V Izraeli je oficiálnou menou šekel, kurz je 4,93 ILS za 1 euro ( 1 ILS = 6,111 Sk). Odporúča sa zamieňať peniaze len v bankách a oficiálnych zmenárňach, výhodné je zameniť si peniaze hneď po príchode na Medzinárodnom letisku Ben Guriona v Tel Avive.<br />
Z letiska do centra Tel Avivu sa možno dopraviť taxíkom, ktorý stojí 150 šekelov (30 Eur), alebo autobusom, ktorý je výrazne lacnejší.<br />
Do Izraela nie sú nutné<strong> žiadne očkovania</strong>. Pred cestou do Izraela je potrebné vybaviť si u domácej poisťovne <strong>kompletné cestovné poistenie</strong> vrátane zdravotného. Zdravotná starostlivosť v Izraeli je na vysokej úrovni.<br />
<strong>Tiesňové volania v Izraeli</strong>: polícia 100, záchranka 101, hasiči 102.<br />
V prípade straty dokladov musí slovenský občan nahlásiť túto stratu na izraelskej policajnej stanici a kontaktovať <strong>Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Izraeli</strong> (adresa: Jabotinsky 37, P.O.Box 6459, Tel Aviv, tel. číslo: 0097 235 449 119, 0097 235 449 656).<br />
Treba si pamätať, že Izrael je krajinou troch najväčších monoteistických náboženstiev, ktorých zvyky a tradície treba na ich svätých miestach rešpektovať. Pri vstupe do náboženských pamiatok ako sú napríklad synagógy, kostoly či mešity sa treba vhodne obliecť.<br />
Víkend v Izraeli sa začína v piatok poobede a končí sa v sobotu večer, nedeľa je v Izraeli pracovný deň. Verejná doprava počas šabatu nejazdí.<br />
Pred cestou späť domov sa kvôli bezpečnostným kontrolám odporúča cestujúcim byť na letisku najmenej 3 hodiny pred odletom.<br />
Odporúčania vypracovalo Konzulárne oddelenie Veľvyslanectva Izraela v Bratislave.</p>
<p>Veľvyslanectvo Izraela<br />
Slávičie údolie 106<br />
810 00 Bratislava, Slovensko<br />
<strong>Otváracie hodiny</strong>: pondelok – piatok medzi 9:00 – 12:00<br />
Veľvyslanectvo je počas židovských a slovenských sviatkov zatvorené.<br />
Pre konzulárne služby môžete kontaktovať úrad v čase od 9:00 – 14:00, pondelok – piatok na nasledovnom telefónnom čísle:  + 421 (2) 54410556<br />
Viac informácií nájdete aj na internetovej stránke Veľvyslanectva Izraela v Bratislave: <a href="http://bratislava.mfa.gov.il">http://bratislava.mfa.gov.il</a></p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/07/07/rady-pre-cestu-do-izraela/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Registrácia na WTM 2011 je spustená</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/06/23/registracia-na-wtm-2011-je-spustena/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/06/23/registracia-na-wtm-2011-je-spustena/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 23 Jun 2011 12:07:09 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Pre profesionálov]]></category>
		<category><![CDATA[cestovný ruch]]></category>
		<category><![CDATA[Londýn]]></category>
		<category><![CDATA[olympijské hry]]></category>
		<category><![CDATA[športový cestovný ruch]]></category>
		<category><![CDATA[turizmus]]></category>
		<category><![CDATA[Veľká Británia]]></category>
		<category><![CDATA[veľtrh]]></category>
		<category><![CDATA[výstava]]></category>
		<category><![CDATA[WTM]]></category>
		<category><![CDATA[WTM Londýn]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=5623</guid>
		<description><![CDATA[World Travel Market, popredná svetová udalosť zameraná na cestovný ruch, otvorila registráciu na veľtrh WTM 2011, ktorý sa zameria na novo vznikajúce odvetvie športového cestovného ruchu a predovšetkým olympijské hry s tým, že WTM 2011 v Londýne bude posledné, pred &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/06/23/registracia-na-wtm-2011-je-spustena/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/01/WTM_2011_BLACK_NEW.jpg"><img class="alignleft size-full wp-image-4544" title="WTM 2011" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/01/WTM_2011_BLACK_NEW.jpg" alt="" width="200" height="124" /></a>World Travel Market, popredná svetová udalosť zameraná na cestovný ruch, otvorila registráciu na veľtrh WTM 2011, ktorý sa zameria na novo vznikajúce odvetvie športového cestovného ruchu a predovšetkým olympijské hry s tým, že WTM 2011 v Londýne bude posledné, pred začatím olympijských hier v roku 2012.</p>
<p>Nasledujúce leto olympijské hry zavítajú na domácu pôdu WTM, východného Londýna. Hostiteľské miesto ExCel v Londíne bude hrať významnú úlohu v hosťovaní hier v boxe, šerme, jude, taekwondo, stolnom tenise, vzpieraní a zápasení a boje o medajly budú zvádzané pod jeho strechou.</p>
<p>Na oslavu, propagáciu, diskusie a debatu o dôležitosti úlohy a vplyve cestovného ruchu na úspech Olympijských hier 2012, World Travel Market po prvý krát zorganizuje dve hlavné konferencie o športovom cestovnom ruchu.</p>
<p>World Travel Market ako prvý spustil sprievodný program o športovom turizme  v roku 2009 s titulkom Profilovanie posledných zimných olympijských hier 2010, majstrovstiev sveta vo futbale 2010 a olympijských hier v Londýne v roku 2012. Na zasadnutí <span style="color: #000000;">v roku 2010 tiež upozornil na olympijské hry v Londýne  predsedajúci generálny riaditeľ UK Athletics David Moorcroft.</span></p>
<p>V tomto roku sa prvé zasadnutie uskutoční v pondelok 7. novembra od 15:00 do 16:30 a druhé v stredu 9. novembra od 14:30 do 15:30. Zasadania sa uskutočnia v Platinum Suite 4 a Platinum Suite 3.</p>
<p>Meridian klub &#8211; klub WTM najväčších a najvýznamnejších obchodníkov  - Think Tank zasadnutie členov klubu v tomto mesiaci sa už zameralo na problematiku hosťovania tak veľkej športovej udalosti ako sú olympijské hry. Bolo zistené, že príjazdoví operátori a zástupcovia vo Veľkej Británii majú obavy z dostupnosti a ceny hotelových izieb v Londýne , a na leto budúceho roka mnohí uvažujú o vyradení Veľkej Británie zo svojich európskych katalógov.</p>
<p>Na programoch o športovom cestovnom ruchu sa bude diskutovať o výhodách a nevýhodách hosťovania hier a poskytne skvelý pohľad a cenné informácie pre budúce hostiteľské krajiny, vrátane Brazílie, ktorá je v roku 2014 hostiteľom majstrovstiev sveta vo futbale a olympijských hier v roku 2016.</p>
<p>Riaditeľ výstavy World Travel Market  Simon Press povedal: &#8220;Olympijské hry v Londýne sú pravdepodobne najväčšou propagačnou príležitosťou príjazdového cestovného ruchu vo Veľkej Británii pre celú generáciu. WTM 2011 sa zameria na to, čo priemysel potrebuje dosiahnuť, aby maximálne využil túto príležitosť. Dve titulné zasadnutia sa ukážu ako nevyhnutné nielen pre tých ktorým záleží na úspechu olympijských hier v Londýne, ale aj pre tie krajiny, ktoré budú v budúcnosti hostiteľmi podobných športových podujatí. &#8221;</p>
<p>Zaregistrujte sa už teraz na adrese:: <a title="www.wtmlondon.com/register" href="https://www.wtmlondon.com/register">www.wtmlondon.com/register</a></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/06/23/registracia-na-wtm-2011-je-spustena/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Martin Kasarda pokrstil svoj piaty román – aj o novinároch&#8230;</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/05/20/martin-kasadra-pokrstil-svoj-piaty-roman-%e2%80%93-aj-o-novinaroch/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/05/20/martin-kasadra-pokrstil-svoj-piaty-roman-%e2%80%93-aj-o-novinaroch/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 20 May 2011 16:09:54 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[kniha]]></category>
		<category><![CDATA[krast knihy]]></category>
		<category><![CDATA[médiá]]></category>
		<category><![CDATA[novinár]]></category>
		<category><![CDATA[román]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=5073</guid>
		<description><![CDATA[Včerajší večer sa nádvorie podniku U Dežmára v Bratislave naplnilo milovníkmi skvelého čítania. O príjemnú atmosféru tohto neformálneho podvečerného stretnutia sa postaral výborný a zábavný slovenský román s názvom O rozmnožovaní a iných ťažkostiach. Je to už Martinova piata kniha, &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/05/20/martin-kasadra-pokrstil-svoj-piaty-roman-%e2%80%93-aj-o-novinaroch/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/05/IMG_6796.jpg"><img class="alignleft size-medium wp-image-5080" title="O rozmnožovaní a iných ťažkostiach" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/05/IMG_6796-300x199.jpg" alt="" width="300" height="199" /></a>Včerajší večer sa nádvorie podniku U Dežmára v Bratislave naplnilo milovníkmi skvelého čítania. O príjemnú atmosféru tohto neformálneho podvečerného stretnutia sa postaral  výborný a zábavný slovenský román s názvom O rozmnožovaní a iných ťažkostiach. Je to už Martinova piata kniha, ktorá vychádza vo vydavateľstve <a href="http://www.marencin.sk">Marenčin PT</a>, a tentokrát odkrýva s nádherným nadľadom svet súčasných médií, ktoré autor dôverne pozná z niekoľkých redakcií, v ktorých sám pracoval.</p>
<p><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/05/IMG_6805.jpg"><img class="size-medium wp-image-5081   alignleft" title="Krsíme...Martin Kasarda,Michal Havran ml. a Lucia Barmošová" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/05/IMG_6805-300x199.jpg" alt="" width="216" height="143" /></a></p>
<p>Moderovania, rovnako ako úlohy krstnej mamy, príjemného večera sa ujala Lucia Barmošová, úryvky z knihy prečítal Marek Gudiak,  na svete ju privítal pesničkou Marián Greksa  a kniha s provokatívnym názvom dostala za krsného otca  Michala Havrana. Krstilo sa síce netradične, no zato príznačne, roztrhanými kúskami novín – bulvárnych, s úprimným želaním, aby sa novému románu darilo medzi slovenskými čitateľmi podstatne lepšie.<strong> </strong><strong></strong></p>
<p><strong><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/05/IMG_6811.jpg"><img class="alignright size-medium wp-image-5084" title="Pokrstené..." src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/05/IMG_6811-199x300.jpg" alt="" width="139" height="210" /></a>O rozmnožovaní a iných ťažkostiach</strong> je veselý realistický román o súčasnom svete médií. Čarodejnice, plastickí chirurgovia, moderátorky a predavači zbraní do krajín tretieho sveta tvoria spoločnosť, kde každý na každého niečo vie. Hovorí sa v ňom o ťažkostiach, ktoré môžu stretnúť novinárskeho spasiteľa sveta, keď sa zaľúbi do emancipovanej ženy. Na ceste za šťastím stretne troch ľudí s kapucňami na hlavách. Je to príbeh o rozmnožovaní, či román o tom, ako múdro sa dá zmeniť svet. Hoci podľa všetkého je však jeho koniec blízko, takže na zmenu nebude čas.</p>
<p><strong>Martin Kasarda</strong> (nar. júl 1968, Košice) je slovenský postmodernistický spisovateľ. Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre (slovenský jazyk a literatúra, občianska náuka) a postgraduálne teóriu literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Svoju pracovnú kariéru začal ako redaktor literárneho a intelektuálneho týždenníka Kultúrny život. Pracoval v oblasti reklamy, v roku 1998 sa stal redaktorom, neskôr zástupcom šéfredaktora denníka Národná obroda. Po odchode z Národnej obrody pôsobil vo viacerých redakciách vo vedúcich funkciách (Čas, Formát, GoldCar, Brejk). V súčasnosti prednáša na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy a je spolumajiteľom a senior konzultantom v komunikačnej agentúre Snowball communications, s.r.o. Aktívne spolupracuje s denníkom Pravda a s webovým názorovým portálom www.jetotak.sk.</p>
<p>Autor Martin Kasarda nás pozval na neformálny krst tejto knižky a úprimne sa z pozvania tešíme.<br />
-JHB-</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/05/20/martin-kasadra-pokrstil-svoj-piaty-roman-%e2%80%93-aj-o-novinaroch/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>HOKEJ &#8211; Milan Ftáčnik, primátor mesta Bratislavy</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokej-milan-ftacnik-primator-mesta-bratislavy/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokej-milan-ftacnik-primator-mesta-bratislavy/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 27 Apr 2011 18:26:27 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Rozhovor]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[hokej]]></category>
		<category><![CDATA[majstrovstvá]]></category>
		<category><![CDATA[Milan Ftáčnik]]></category>
		<category><![CDATA[primátor]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=4842</guid>
		<description><![CDATA[Na čo všetko sa návštevníci hokejových majstrovstiev môžu tešiť počas návštevy Bratislavy? &#8220;Mesto robí všetko pre to, aby sa nielen domáci, ale aj zahraniční fanúšikovia ľadového hokeja cítili v slovenskej metropole príjemné a bez problémov si vychutnávali zážitky z majstrovských &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokej-milan-ftacnik-primator-mesta-bratislavy/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- p { margin-bottom: 0.08in; } --><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/04/MF2010.jpg"><img class="alignleft" title="MF2010" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/04/MF2010-130x100.jpg" alt="" width="130" height="100" /></a><strong>Na čo všetko sa návštevníci hokejových majstrovstiev môžu tešiť počas návštevy Bratislavy?</strong><br />
&#8220;Mesto robí všetko pre to, aby sa nielen domáci, ale aj zahraniční fanúšikovia ľadového hokeja cítili v slovenskej metropole príjemné a bez problémov si vychutnávali zážitky z majstrovských zápasov. Najväčšiu pozornosť pritom sústreďujeme na organizáciu dopravy nielen v okolí zimného štadióna, ale aj v jeho širšom okolí, pričom vstupenka na zápas bude slúžiť aj ako bezplatný cestovný lístok v prostriedkoch hromadnej dopravy. Týmto krokom chcem mesto podporiť  verejnú dopravu na individuálnej. Druhou, nemenej dôležitou oblasťou je zabezpečenie poriadku a čistoty na verejných priestranstvách a v okolí FAN Zón, kde budú počas konania MS 2011 umiestnené veľkoplošné obrazovky, na ktorých bude možné sledovať nielen všetky zápasy medzi slovenskou reprezentáciou a jej súpermi, ale aj iné, pre verejnosť zaujímavé duely. Verím, že naši hokejisti podajú na šampionáte čo najlepšie výkony a mesto ich fanúšikom spríjemní pobyt v Bratislave kvalitnými službami&#8221;.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokej-milan-ftacnik-primator-mesta-bratislavy/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Slováci si hokejové nebo zaslúžia</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/slovaci-si-hokejove-nebo-zasluzia/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/slovaci-si-hokejove-nebo-zasluzia/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 27 Apr 2011 18:21:27 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Téma @sk]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Košice]]></category>
		<category><![CDATA[medaila]]></category>
		<category><![CDATA[reprezentácia]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[turnaj]]></category>
		<category><![CDATA[víťazstvo]]></category>
		<category><![CDATA[výber Československa]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=4840</guid>
		<description><![CDATA[Slovenský pochod do A kategórie Z celkového počtu 408 reprezentantov od roku 1945 bolo zo slovenských mužstiev v reprezentačných výberoch Československa iba 66 hráčov. 1992 – posledné vystúpenie spoločnej československej reprezentácie na MS – bronzová medaila. 1993 – Slovensko zaradené &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/slovaci-si-hokejove-nebo-zasluzia/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- p { margin-bottom: 0.08in; } --><strong>Slovenský pochod do A kategórie</strong><br />
Z celkového počtu 408 reprezentantov od roku 1945 bolo zo slovenských mužstiev v reprezentačných výberoch Československa iba 66 hráčov.<br />
1992 – posledné vystúpenie spoločnej československej reprezentácie na MS – bronzová medaila.<br />
1993 – Slovensko zaradené do hierarchie C – kategórie MS.<br />
1995 &#8211; turnaj B kategórie MS sa hral v Bratislave. Po víťazstve tejto kategórie nás čakali boje s najlepšími tímami A kategórie.<br />
1996 – na MS vo Viedni trvalo Slovensku 23 minút a 45 sekúnd, kým Ľubomír Sekeráš strelil slovenský premiérový gól v A kategórii, teda medzi tými najlepšími. Slovensko vstúpilo medzi svetovú elitu a zápas skončil remízou 3:3.<br />
1999 – prvá medaila pre Slovensko na MS.</p>
<p><strong>Miléniové výhry a bronz nad zlato</strong><br />
Hokejová reprezentácia Slovenska na Majstrovstvách sveta v roku 2000, v ruskom Petrohrade vybojovala strieborné medaily. Reprezentanti na čele s kapitánom mužstva Miroslavom Šatanom sa vrátili domov s titulom „vicemajstri sveta“. Na svetovom šampionáte vo Švédsku žiaril slovenský hokej zlatom. Slovákom v roku 2003 vo Fínsku ušiel zápas o zlato, no keď sa finálový duel s Českom premenil na bronzovú medailu, oslávili sme ho ako “zlatý triumf”.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/slovaci-si-hokejove-nebo-zasluzia/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Po kom nesú mená hokejové bratislavské štadióny</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/po-kom-nesu-mena-hokejove-bratislavske-stadiony/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/po-kom-nesu-mena-hokejove-bratislavske-stadiony/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 27 Apr 2011 18:13:18 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Téma @sk]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Dzurilla]]></category>
		<category><![CDATA[hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Nepela]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=4835</guid>
		<description><![CDATA[Vladimír Dzurilla Bol to jeden z najlepších brankárov sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. Štartoval 10 x na majstrovstvách sveta, 3 x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily! Najcennejšiu – zlatú – získal 3 razy! Prvýkrát &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/po-kom-nesu-mena-hokejove-bratislavske-stadiony/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- p { margin-bottom: 0.08in; } --><strong>Vladimír Dzurilla</strong><br />
Bol to jeden z najlepších brankárov sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. Štartoval 10 x na majstrovstvách sveta, 3 x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily! Najcennejšiu – zlatú – získal 3 razy! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977 &#8211; pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1 ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1:0. Vo finále opäť proti Kanade – sa znovu zaskvel, stal sa miláčikom kanadského publika. Prvý historický titul majstra Československa vybojoval pre Slovensko v najvyššej súťaži Slovan Bratislava v sezóne 1978/79.</p>
<p><strong>Ondrej Nepela</strong><br />
Zimný štadión Ondreja Nepelu v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto prešiel pred Majstrovstvami sveta rekonštrukciou. Stal sa osemnásobným majstrom ČSSR, päťnásobným majstrom Európy a trojnásobným majstrom sveta. V roku 1972 na Olympijských hrách v Sappore získal zlatú medailu. Za svoje úspechy získal v roku 1971 ocenenie najlepší československý športovec roka. Po skončení športovej kariéry v roku 1973 vystupoval dlhých trinásť rokov ako profesionálny krasokorčuliar v ľadovej revue Holiday on Ice. Ondrej Nepela zomrel vo veku 38 rokov na zdravotné komplikácie spôsobené AIDS. 21. decembra 2000 bol Ondrej Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/po-kom-nesu-mena-hokejove-bratislavske-stadiony/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>HOKEJOVÉ SLOVENSKO</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokejove-slovensko/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokejove-slovensko/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 27 Apr 2011 18:11:38 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[Téma @sk]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Dzurilla]]></category>
		<category><![CDATA[Haas]]></category>
		<category><![CDATA[história hokeja]]></category>
		<category><![CDATA[hokej]]></category>
		<category><![CDATA[Holeček]]></category>
		<category><![CDATA[Košice]]></category>
		<category><![CDATA[Kužela]]></category>
		<category><![CDATA[Nedomanský]]></category>
		<category><![CDATA[Sakáč]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tajcnár]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=4833</guid>
		<description><![CDATA[Od 29. apríla do 15. mája sa Slovensko môže tešiť na hokejové šialenstvo. Množstvo skvelých šancí premenených na góly poteší nejedného fanúšiaka a je jedno či bude fandiť hosťom alebo domácim. Hosťujúce mestá Bratislava a Košice, rovnako ako celé Slovensko &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokejove-slovensko/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- p { margin-bottom: 0.08in; } -->Od  29. apríla do 15. mája sa Slovensko môže tešiť na hokejové  šialenstvo.  Množstvo skvelých šancí premenených na góly poteší  nejedného fanúšiaka a  je jedno či bude fandiť hosťom alebo domácim.  Hosťujúce mestá  Bratislava a Košice, rovnako ako celé Slovensko sa  tešia na skvelú  príležitosť prežívania športových výziev a radosti.<br />
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 sa budú konať v  slovenských mestách Bratislava a Košice. Rozhodol o tom kongres  Medzinárodnej hokejovej federácie (International Ice Hockey Federation)  počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2006 v lotyšskej Rige.  Slovensko dostalo 70 hlasov, kým protikandidáti Švédsko 20 a Maďarsko 14  hlasov.</p>
<p><strong>Od študentskej zábavy k prvým majstrovstvám</strong><br />
V zámorí sa hokej hrával už v 19. storočí, a postupne prenikal aj do  Európy, ale prvé majstrovstvá Európy sa konali v roku 1910. V Kanade v  tom čase ľadový hokej súperil s bandy-hokejom a definitívne si prerazil  cestu až po olympijských hrách v roku 1924 v Chamonix. Na Slovensku bol  tiež obľúbený bandy-hokej. Kanadský hokej spopularizovali až  Majstrovstvá Európy vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom  bol rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal I. ročník Tatranského  pohára, druhého najstaršieho turnaja v Európe (po „Spengler Cup-e“).</p>
<p><strong>Symbolika Bratislavy a Košíc</strong><br />
Prvá organizovaná súťaž odštartovala už v roku 1930 – majstrovstvá  Slovenska – a v roku 1936 sa prvé mužstvo klubu HC Tatry zo Slovenska  prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy.   Prvým  Slovákom v československej reprezentácii bol, symbolicky – Košičan,  Ladislav Troják, ktorý štartoval v roku 1937 na MS v Londýne. Počas II.  svetovej vojny vznikol v roku 1938 Slovenský hokejový sväz a s ním  prišla aj prvá samostatná slovenská reprezentácia. Slovensko v období  rokov 1940-43 zahralo 10 medzištátnych zápasov s bilanciou: 3 víťazstvá,  2 remízy a 5 prehier. Po Ladislavovi Trojákovi sa pocta reprezentovať  Československo ušla až po dlhých 18 rokoch ďalšiemu Slovákovi Jánovi  Jendekovi – na Majstrovstvách sveta 1955 v Nemecku.  V roku 1959  hostila, opäť symbolicky – Bratislava, jednu zo skupín svetového  šampionátu, odkiaľ do finálovej skupiny v Prahe postúpili práve  reprezentanti Československa a Kanady.<strong></strong></p>
<p><strong>Obľúbenosť hokeja na Slovensko<br />
</strong>60-te roky sú znamením obľúbenosti hokeja v krajine pod  Tatrami, kedy zo Slovana Bratislava postupne vyrástli výrazné hokejové  osobnosti – Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Fako, Černický a  mladý Nedomanský. O tejto generácii zvykneme hovoriť, že sa výrazne  zapísala do histórie slovenského hokeja. Prinášali prvé víťazstvá, neraz  chýbal ku zlatu krôčik. V 70-tych rokoch s poslednými mohykánmi  predchádzajúcej generácie, vyrástla ďalšia. V roku 1971 dosiahla vo  Švajčiarsku titul majstrov Európy. Zo Slovákov boli pri ňom brankár  Sakáč, obranca Tajcnár. Rok 1972 Praha &#8211;  Československo vybojovalo  tretí titul majstrov sveta v zostave so Slovákmi Dzurilla, Kužela,  Tajcnár, Haas, Holeček s Nedomanským a aj Sakáč (tretí nehrajúci  brankár). Skvelé desaťročie pokračovalo  zlatými medailami v rokoch 1976  a 1977. Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a  slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol  Dárius Rusnák a spolu s ním sa o zlaté medaily zo slovenských hokejistov  pričinili Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. V prvej polovici 80.  rokov patrila útočná formácia Lukáč – Rusnák – Liba k najlepším v  Európe.<span style="font-family: Nimbus Roman No9 L,serif;"></span></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/04/27/hokejove-slovensko/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Bývalý Agent Mossadu daroval sochu do Danubiany</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2011/02/12/byvaly-agent-mossadu-daroval-sochu-do-danubiany/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2011/02/12/byvaly-agent-mossadu-daroval-sochu-do-danubiany/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 12 Feb 2011 14:14:25 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>
		<category><![CDATA[cestovanie]]></category>
		<category><![CDATA[cestovný ruch]]></category>
		<category><![CDATA[Danubiana]]></category>
		<category><![CDATA[Izrael]]></category>
		<category><![CDATA[Mosad]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[turizmus]]></category>
		<category><![CDATA[veľvyslanec Alexander Ben-Zvi]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=3578</guid>
		<description><![CDATA[Je slávnym bývalým agentom izraelskej tajnej služby Mossad. A hýri aj umeleckým talentom. Muž, ktorý postavil pred súd nacistického zločinca Adolfa Eichmanna, zanechal stopu aj na Slovensku. Známy Izraelčan Rafi Eitan daroval Múzeu moderného umenia Danubiana jednu zo svojich sôch. Bronzovú &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2011/02/12/byvaly-agent-mossadu-daroval-sochu-do-danubiany/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } --><a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/Danubiana-1.jpg"><img class="alignleft size-thumbnail wp-image-3579" title="Danubiana-1" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/Danubiana-1-130x100.jpg" alt="" width="130" height="100" /></a>Je slávnym bývalým agentom izraelskej tajnej služby Mossad. A hýri aj umeleckým talentom. Muž, ktorý postavil pred súd nacistického zločinca Adolfa Eichmanna, zanechal stopu aj na Slovensku. Známy Izraelčan Rafi Eitan daroval Múzeu moderného umenia Danubiana jednu zo svojich sôch. Bronzovú ruku s názvom „Držiac sa života“ poslal Eitan do Danubiany, ktorú si obľúbil počas návštev na Slovensku.<br />
<a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/Danubiana-6.jpg"><img class="alignleft size-medium wp-image-3580" title="Danubiana-6" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/Danubiana-6-199x300.jpg" alt="" width="199" height="300" /></a>Do rúk holandského mecenáša Danubiany Gerarda H. Meulensteena a majiteľa galérie Vincenta Polakoviča odovzdal sochu izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi. „Je nám cťou, že našu zbierku bude odteraz zdobiť aj dielo slávneho Rafiho Eitana,“ povedal Polakovič, ktorého spája s Eitanom láska k modernému umeniu. Dnes 84-ročný Rafi Eitan sa preslávil ako agent Mossadu. V roku 1960 sa stal veliteľom operácie, ktorá dodnes predstavuje jeden z najväčších triumfov izraelských tajných služieb. Izraelským tajným službám sa podarilo dolapiť nacistického vodcu Adolfa Eichmanna, ktorý po druhej svetovej vojne utiekol do Argentíny. Tam ho Eitanov tím agentov zadržal a následne previezol do Izraela, kde sa Eichmann pred súdom zodpovedal za zločiny spáchané proti židom počas holokaustu.<br />
<a href="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/Danubiana-4.jpg"><img class="alignright size-medium wp-image-3581" title="Danubiana-4" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/Danubiana-4-199x300.jpg" alt="" width="199" height="300" /></a>Rafi Eitan podľa vlastných slov odjakživa obdivoval sochárske umenie. V prostredí kibucu, kde vyrastal a tajnej služby, kde pracoval, sa však k nemu blízko nedostal. Až v 60. rokoch, keď ho ako tajného agenta prevelili do Paríža, spoznal a zamiloval si moderné umenie.<br />
„Keď som bol v Paríži, začal som sám tvoriť sochy. Očarený Picassom, Arpom a Giacomettim, som ich vo svojej tvorbe nasledoval,“ povedal o svojej tvorbe Eitan. V portfóliu má desiatky sôch z bronzu a železa. Zobrazuje tenké dlhé postavy, ktoré pripomínajú Giacomettiho modely, sediace mačky a Venuše, obľúbené u Picassa či industriálne sochy zo skrutiek, šróbov či reťazí.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2011/02/12/byvaly-agent-mossadu-daroval-sochu-do-danubiany/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>VOYAGE – Prezentácia knihy Poľsko očami slovenských novinárov a koncert Czerwoných gitar</title>
		<link>http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/</link>
		<comments>http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 22 Nov 2010 18:30:38 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jana Budinska</dc:creator>
				<category><![CDATA[Naše aktivity]]></category>
		<category><![CDATA[Odporúčame]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.voyagemagazin.sk/?p=2850</guid>
		<description><![CDATA[Pri príležitosti 15. výročia založenia Monitoru Polonijného vyšla kniha Poľsko očami slovenských novinárov, ktorá bola slávnostne pokrstená 20.novembra v bratislavskom divadle Aréna kde súčasťou krstu a uvedenia knihy do života bol aj koncert skupiny Czerwone Gitary. Publikáciu uviedli do života &#8230; <a href="http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/">Pokračovať v čítaní <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } --><a rel="attachment wp-att-2851" href="http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/obalka/"></a><a rel="attachment wp-att-2851" href="http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/obalka/"><img class="alignleft size-large wp-image-2851" title="Obalka" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2010/11/Obalka_polsko_ocami_sl_novinarov-435x605.jpg" alt="" width="305" height="424" /></a>Pri príležitosti 15. výročia založenia Monitoru Polonijného vyšla kniha <strong>Poľsko očami slovenských novinárov, </strong>ktorá bola slávnostne pokrstená 20.novembra v bratislavskom divadle Aréna kde súčasťou krstu a uvedenia knihy do života bol aj koncert skupiny Czerwone Gitary. Publikáciu uviedli do života veľvyslanec Poľskej republiky v SR Andrzej Krawczyk a podpredseda vlády SR Rudolf Chmel. Kniha vznikla ako odozva na 6 ročné obdobie uverejňovaných článkov slovenských publicistov z ich ciest do Poľskav časopise Monitor Polonijny. Uverejňované články sa tešili veľkému záujmu, a tak sa zrodila myšlienka vydať postrehy slovenských novinárov v knižnej podobe. V publikácii, ktorá obsahuje vyše 60 príspevkov o Poľsku, si čitateľ nájde aj 11, doteraz nepublikovaných článkov.</p>
<p><strong>Monitor Polonijny</strong> je mesačník Poliakov žijúcich na Slovensku, ktorý vydáva Poľský klub – Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku (Spolok vznikol v roku 1994). Mesačník pravidelne informuje o udalostiach týkajúcich sa poľskej menšiny, prináša informácie z Poľska, zaujímavé rozhovory s osobnosťami zo sveta kultúry, politiky. V časopise sa čitatelia môžu dozvedieť aj o zaujímavých osobnostiach poľského pôvodu žijúcich na Slovensku. Monitor Polonyjny obsahuje aj tématické rubriky, ktoré sa venujú deťom, poľským receptom atď. Časopis ako taký integruje Poliakov roztrúsených po  Slovensku.</p>
<p>Prvou šéfredaktorkou bola Danuta Meyza-Marušiak, druhou Joanna Nowak-Matloňová. Od roku 2004 časopis rediguje Małgorzata Wojcieszyńska, ktorá spolupracuje aj so slovenskými médiami a vďaka ktorej vznikla aj spolupráca s magazínom VOYAGE.  Vďaka spoločnému záujmu o rozvoj slovensko-poľských vzťahov vznikol aj príspevok o skúsenostiach z Poľska redaktorov z VOYAGE. Magazín  prezentuje Poľsko ako zaujímavú turistickú destináciu a upozorňuje na zaujímavé lokality, atrakcia a atraktivity u severných susedov od svojho prvého čísla, ktoré vyšlo 1. januára 2008. V tomto roku Małgorzata Wojcieszyńska získala v Poľsku na XXVIII. Svetovom fóre poľských novinárov žijúcich v zahraničí (zúčastňuje sa na ňom cca 150 poľských novinárov z celého sveta) prvú cenu v literárnej sútaži a prvú cenu v súťaži o najlepšiu reportáž.</p>
<p><strong><a rel="attachment wp-att-2852" href="http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/czerwone_gitary_koncert/"><img class="alignleft size-full wp-image-2852" title="czerwone_gitary_koncert" src="http://www.voyagemagazin.sk/wp-content/uploads/2010/11/czerwone_gitary_koncert.jpg" alt="" width="400" height="392" /></a>Czerwone Gitary</strong> je legendárna hudobná skupina, ktorá vznikla v roku 1965. Čím je pre Slovákov a Čechov  Olympic, tým je pre Poliakov skupina Czerwone Gitary. V roku 1965 ju založili mladí chlapci, ktorých prirovnávali k the Beatles. Ich najznámejšie hity ako  Anna Maria, Matura, Nie spoczniemy, Nie zadzieraj nosa, Bo ty się boisz myszy dodnes zabávajú celé generácie našich severných susedov. Na svojom konte majú vyše 200 piesní a predali 14 milionóv nosičov. Skupina úspešne koncertuje nielen v Poľsku (ročne hrajú okolo 90 koncertov), ale aj v Rusku a Nemecku, kde vydala niekoľko nosičov. V domovskej krajine práve tohto roku oslavovali 45. výročie svojho založenia. V súčasnosti  skupinu tvoria traja jej zakladatelia a traja mladí hudobníci.</p>
<p>Organizátormi podujatia boli Redakcia časopisu Monitor Polonijny a Poľský klub – Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku.</p>
<p>Partnermi</p>
<p>generálny partner: Bratislavský samosprávny kraj</p>
<p>hlavný partner: Hotel Apollo</p>
<p>partneri: Ing. Zbyhněv Stebel, VANEX, spol. s  r. o., MEANDER THERMAL s.r.o., Lirene, Ateliér VAN JARINA  s.r.o.</p>
<p>Jubileum podporili:</p>
<p>Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky<br />
Konzulárne oddelenie Poľského veľvyslanectva v Slovenskej republike<br />
Nadácia Pomoc Polakom na Wschodzie<br />
Poľský inštitút v Bratislave<br />
Spolok Wspólnota Polska<br />
Honorárny konzulát Slovenskej republiky vo Vroclavi<br />
Honorárny konzulát Poľskej republiky v Liptovskom Mikuláši</p>
<p>Publikácia Poľsko očami slovenských novinárov vyšla s podporou:</p>
<p>Úradu vlády Slovenskej republiky<br />
Veľvyslanectva Poľskej republiky v Slovenskej republike</p>
<p>Mediálny partner: Denník SME</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.voyagemagazin.sk/2010/11/22/voyage-prezentacia-knihy-polsko-ocami-slovenskych-novinarov-a-koncert-czerwonych-gitar/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>

<!-- Performance optimized by W3 Total Cache. Learn more: http://www.w3-edge.com/wordpress-plugins/

Minified using disk: basic
Page Caching using disk: enhanced
Database Caching 68/143 queries in 0.062 seconds using disk: basic
Object Caching 1400/1554 objects using disk: basic

Served from: www.voyagemagazin.sk @ 2012-02-06 09:57:23 -->
