Oj, Rožňava je moje rodné mesto, ale pravdu - nebola som tu už 10 rokov. Pokladala som toto mestečko za ospalé a zabudnuté, verné povesti o vzniku Rožňavy. Na mieste kde dnes leží mesto bola len jedna veľká lúka, na ktorej pásol pastier kravy. Ten septembrový deň bol ale výnimočný...

Dôvody pre ktoré baby sem-tam unikajú zo šedi priemernosti je mnoho, ja som potrebovala jednoducho vypnúť a ukľudniť, nervy aj srdce...Tento výlet s mojou tetou, sestrou a sesternicou bol o behaní po lekároch, a obchodoch a v tej poslednej, ale najdôležitejšej časti o pokoji.

Prečo som z toho námestia taká unesená? Nuž Rožňava v údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu je mesto slávnych tradícií baníctva, a po stáročia domovom slovensky, maďarsky a predtým aj nemecky hovoriaceho obyvateľstva.

Štvorcové námestie stredovekého pôvodu je najväčšie svojho druhu na Slovensku s množstvom vzácnych architektonických pamiatok. Všetky sa dajú krásne vidieť z výhliadkovej pavlače renesančnej strážnej veže. Bohaté dejiny baníctva Rožňavy a horného Gemera sú sústredené v Baníckom múzeu.
Rožňava sa veľmi zmenila, celé historické centrum má úplne inú atmosféru, vynovené domy, na námestí lavičky, niekoľko reštaurácií so skvelou ponukou a denné menu za "smiešne peniaze" v porovnaní s veľkosvetom Bratislavy...

A úplne ma dostalo počasie, celý deň bolo 27oC a v taký krásny deň nikto nemôže ostať smutný. Jednoducho som sa prechádzala z jedného miesta námestia na druhé, vychutnávala si úžasný jesenný deň a cvakala o dušu jednu fotku za druhou a kúsok toho môjho rodného mesta mám už navždy so sebou.